Kedysi (nie zas až tak dávno) bolo nepredstaviteľné, aby bol do rozhlasu, televízie, či do novín prijatý človek, ktorý neovláda slovenčinu slovom aj písmom, štylistiku a pod. na sto percent. Neexistovalo, aby sa do éteru dostala nejaká chyba, resp. bolo ich podstatne menej než dnes. Zdá sa, že dnes sa až tak nehľadí na znalosti slovenského jazyka a je to škoda. Nuž, nová doba.
Ak dnes niekto urobí chybu či preklep, prejde sa to buď mlčaním, alebo mávnutím ruky s komentárom, že „veď to sa môže stať hocikomu“, „veď sa nič také nestalo“ a vec je vybavená. Ak nájdem chybu a dotyčného na ňu upozorním s tým, že sa to píše či hovorí takto a takto, viete aká býva reakcia? Vo väčšine prípadov sa na mňa vyvalí spŕška slov, že čo tu riešim za blbosti, čo tam po gramatike, nech si trhnem nohou (občas je menovaný aj iný orgán), že iné veci sú podstatnejšie a nie nejaký pravopis. „Nespisovný“ človek je na koni, má podporu širokej zväčša internetovej obce a mňa (ba ani slovenčiny) sa nezastane nikto. Dokonca ma počastujú výrazmi, ktoré nájdete len v Najkratšom slovníku slovenského jazyka a zábava je preohromná. Aby som však iba nebedákal, je pravda, že som sa už stretol aj s tým, že sa dotyčný poďakoval a chybu si hneď opravil. Aby sa nemusel hanbiť. Takýchto prípadov je však ako diakritiky v SMSke.
V médiách sa o spisovnú slovenčinu aspoň snažia. Na rozdiel od internetovej komunikácie, kde to ide dolu kopcom. Ľudia píšu statusy, komentáre, četujú, ale to, že sa v slovenčine používa diakritika (pre neznalých ide o mäkčene, dĺžne a pod), interpunkcia (čiarky, bodky, otázniky, výkričníky) a že vlastné podstatné mená (názvy, mená) píšeme s veľkým začiatočným písmenom a začíname ním dokonca aj vetu – to sú dnes už pre mnohých nepodstatné veci. Predpokladám, že toto moje tvrdenie dokážu aj komentáre pod týmto článkom.
Mám obavy z budúcnosti. Ako budeme komunikovať o 10, 20, 30 rokov...? Kde bude naša krásna slovenčina? Prečo sa k rodnému jazyku staviame chrbtom? Prečo vo vetách čoraz viac používame anglické výrazy? Prečo sa uchyľujeme k vulgarizmom? Prečo v písomnej komunikácii používame prapodivné internetové skratky, ktorým často sami nerozumieme? Aby sme boli „in“? Často počúvam argument či skôr výhovorku - veď idem s dobou a dnes je doba iná ako kedysi. Nová doba. Nie vždy však nová doba musí znamenať lepšia doba.
P.S. Viem, že ani ja nie som stopercentný a bezchybný. Ak ste mi našli v článku gramatickú chybu, nezatraťte ma :)
