Prečo však len 14.2....? Prečo väčšina ľudí čaká na tento „magický" dátum, aby mohli vyjadriť tomu druhému, čo k nemu cíti? Nemôžem dať darček alebo kvety milovanej osobe napríklad 16.9....? Že nie je Valentín? Že nemá žiaden sviatok? Myslím, že dní, kedy si vieme povedať čo jeden pre druhého znamenáme, je čím ďalej tým menej... mali by sme si prejavovať lásku kedykoľvek bez ohľadu na dátum, bez ohľadu na to, či je nejaký sviatok... Veď čo ak sa 14.2. nedočkáme...?
Vrátim sa k Valentínovi - obchody zaplnil tovar s valentínskou tematikou, plyšové srdiečka, vankúšiky s „vtipnými" nápismi, sladkosti (väčšinou v tvare srdca), kvetinárstva a Miletička praskali vo švíkoch, dokonca sa zvýšila predajnosť erotickej bielizne... nie že by som kupoval, ale počul som :) Ľudia na poslednú chvíľu nakupovali čokoľvek, čo sa spája s láskou, v rádiách bolo počuť len zamilované pesničky.
Až do večera som bol presvedčený, že je 14.2., vlastne až do okamihu, kým som si doma nezapol televízor... tam som totiž v jednom z mnohých reklamných breakov videl lišiaka, ako dáva dolu ozdoby z vianočného stromčeka a povie mi, že má pre mňa ešte jeden darček... Onedlho nato si navzájom telefonujú z vírivky členovia kapely Horkýže slíže, ktorých mám za posledné tri mesiace fakt plné zuby, že či aj u vás sneží. No a nakoniec ma dorazí Robo Jakab s omotaným pau šálom okolo krku...
Mám teda právo sa domnievať, že Vianoce sú opäť tu. Idem ja teda kúpiť kapra, napiecť medovníky, napísať Ježiškovi, navštíviť vianočné trhy a musím zbehnúť do pivnice po vianočný stromček a ozdoby. Nezniesol by som pocit, že nejdem s dobou...