Hovorí sa, že žijeme v rýchlej dobe. Rýchla doba = čas plynie rýchlejšie? Nie, čas plynie stále rovnako, len my máme toho akosi stále viac, chceli by sme veľa stihnúť, byť naraz na troch miestach a máme pocit, že sa nám to nedarí.
„Nestíham", často konštatujeme.
A pritom máme počítače, internet, mobily, auto už má takmer každý - techniku, ktorá nám šetrí kopec času. Napriek tomu nestíhame. Kedysi sme to nemali a stíhali sme...
Napríklad, stojíme v rade na pokladňu a máme pocit, že všetky ostatné rady sa posúvajú rýchlejšie. Ideme autom v kolóne, zaradíme sa do ľavého pruhu, no ten zastane a pravý pruh sa hýbe. Tak sa vrátime späť do pravého pruhu, no ten sa v tom momente zastaví a rozbehne sa ľavý. Murphyho zákony sú spoľahlivé... no vždy keď niekde dlhšie stojíme, stúpa nervozita. Ponáhľame sa niekam? Mnohokrát ani nie, no akosi podvedome si myslíme, že áno. A pritom si zbytočne dvíhame adrenalín. Stane sa niečo, keď niekam prídeme o 5 minút neskôr?
Stojíme v rade v lekárni, magistra vysvetľuje zákazníkovi, ako lieky užívať, ktorý si vybrať... a nás už mrle žerú - preboha, nedá sa to aj rýchlejšie? No samozrejme, že dá... ale prečo sa stresovať? Veď nemôže zákazníkovi pri okienku povedať, že choďte už, mám tu aj iných...
Ponáhľame sa žiaľ aj autom... mnohí si však neuvedomujú, že hlavne v rámci mesta ponáhľaním skutočne nič nezískajú... Minútu? Dve? Možno ani to nie... zastavíte na semaforoch a nič ste nezískali... Nehovoriac o tom, že tento typ ponáhľania je snáď najnebezpečnejší.
Zle sa stravujeme... prečo? No lebo nestíhame. Myslíme si, že nemáme čas na raňajky, na obed... a pritom stačí tak málo - ráno trošku skôr vstať a urobiť si raňajky. Aj na normálny obed by sme mali čas, len s ním musíme rátať. Jednoducho si poviem, že teraz obedujem, ostatné povinnosti snáď tých 30 minút počkajú, či?
Príkladov by som našiel na 48 blogov... Dá sa skutočne stihnúť veľa vecí, väčšinou je to len o tom, ako si zorganizujeme deň, ako si zorganizujeme život. A o tom to je - naplánovať si všetko tak, aby sme sa nikam nemuseli ponáhľať. Jasné - nie vždy sa to dá, môžeme sa však o to pokúsiť.
Našli sme teda odpoveď na otázku „Prečo sa teda stále tak ponáhľame"? Asi nenašli... Skúsme sa však trošku zastaviť, porozmýšľať, zmeniť štýl života... ale to musíme všetci, aby sa tá uponáhľaná doba spomalila...
Poznal som pár ľudí a poznáte iste aj vy - ponáhľali sa do práce, aby nezmeškali príchod, ponáhľali sa na dovolenku, aby si ju čo najviac užili, ponáhľali sa z práce, aby boli čo najskôr doma so svojimi blízkymi... no do cieľa, na ktorý sa tak tešili, už nedorazili... ponáhľali sa do svojho hrobu... no dá sa tam prísť aj pomalšie... a podstatne neskôr...