Dobrý deň

Autor: Miroslav Markovič | 10.2.2012 o 21:52 | (upravené 10.2.2012 o 21:58) Karma článku: 10,07 | Prečítané:  833x

Dobrý deň. Dve slová... taká (môže sa zdať) samozrejmosť či maličkosť... No ona to až taká samozrejmosť ani maličkosť nie je. Teda ak nehovoríme o tom, či je skutočne daný deň dobrý, ale ak hovoríme o pozdrave ako takom. Ako sa tento pozdrav využíva v praxi...?

Prídete napríklad k lekárovi do čakárne, pozdravíte „dobrý deň". Teda patrilo by sa. Niektorí namiesto pozdravu položia tradičnú otázku „kto je posledný"? Vtedy sa natíska odpovedať dotyčnému - „no predsa vy"... :)

Prídete na úrad (akýkoľvek), idete si niečo vybaviť.. áno, všetci milujeme túto procedúru. Vojdete do kancelárie, úradníka slušne pozdravíte a hoci on je tam pre vás (nie naopak), nie vždy vás odzdraví.

Vojdete do obchodu, nemám teraz na mysli nejaký hypermarket, ale obchodík menšieho kalibru. Ak vychádzam z predpokladu, že vy pozdravíte vždy, môžu nastať dve situácie: prvá (ako by to malo vyzerať) - pozdravíte predavača a idete si prezerať tovar, predavač vás slušne odzdraví a spýta sa, ako vám môže pomôcť a venuje sa vám. Druhá (žiaľ najčastejšia) - pozdravíte predavača a idete si prezerať tovar, no predavač vám nevenuje ani len pohľad, nie ešte pozdrav.

Prídete do práce a tiež pozdravíte svojich kolegov. Niektorí vás možno aj odzdravia... tiež to nebýva pravidlom...

Na dedinách, či v menších mestách sa zdraví každý s každým, to sa mi páči, zaviedol by som to aj v mestách... viete si predstaviť ako by to vyzeralo napríklad v takom Auparku...? :)

Akurát nechápem, prečo nezdravíme v MHD po nastúpení do autobusu alebo električky a pri vystúpení nehovoríme „dovidenia"... :)

Keď som pred vyše piatimi rokmi nastúpil do môjho terajšieho zamestnania, prekvapilo ma (samozrejme príjemne), že sa tu každý s každým zdraví. Tak aj napriek tomu, že sme sa nepoznali, na chodbách, v bufete či pred budovou - každého som pozdravil a každý ma odzdravil. Avšak nájdu sa aj takí (a to asi všade), ktorí nepozdravia ani za ten svet. Zrejme ich to nikto nenaučil. Ja pre istotu ešte nahlas, aby mi nemohlo byť vytknuté, že nebolo počuť, pozdravím „dobrý deň" a kolega/kolegyňa idúca oproti sa na mňa nielenže nepozrie, ale tvári sa, že som vzduch a prejde okolo bez pozdravu. A pritom, hoci sa osobne nepoznáme, vieme o sebe, stretávame sa denne, chodíme okolo seba...

A pritom sú to len dve slová... taká maličkosť... a keď k tým dvom slovám dokážeme pridať úsmev, urobíme pekný a príjemný deň nielen sebe, ale každému, koho stretneme. :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?